Volám sa Esra, mám 27 rokov a pochádzam z Turecka. Som psychológ. Už 3 mesiace robím dobrovoľnícky projekt v Mazzarine v mládežníckom centre I Girasoli ako dobrovoľník Európskeho zboru solidarity.

   

Pred týmto projektom som dobrovoľne pracovala s deťmi v Rumunsku 45 dní v projekte AIESEC v roku 2019. Pracovala som dobrovoľne v mnohých rôznych oblastiach s deťmi utečencov v Türkiye. Keď som sa dozvedel o tejto príležitosti v Taliansku, pomyslel som si, že by som sa mal prihlásiť a prijali ma. Tak sa začal môj príbeh.

Predtým, ako som sem prišiel, som sa obával, kam ísť a čo tam môžem očakávať. Bála som sa byť sama. Ale prvé, čo som si všimol hneď, ako som vystúpil z lietadla, bolo, že Taliani sú veľmi priateľskí ľudia. Keď som prišiel do združenia, boli všetci veľmi priateľskí. Všetci ma zdravili, ako keby ma poznali veľmi dlho a bol som členom ich rodiny. Tak sa mi uľavilo. Cítil som sa bezpečne.

   

Tu som začal bývať s deťmi utečencov v budove. Boli tu deti utečencov z Afriky a arabských krajín. Najprv som nevedel, ako ich kontaktovať. Pretože sú to dospievajúci chlapci v puberte. Postupom času sme však začali tráviť čas spolu.
Robil som aktivity s deťmi. Spoločne sme si varili, hrali hry, tancovali, pozerali svetový pohár, rozprávali sa a navštevoval som s nimi hodiny. Tu som mal možnosť bližšie spoznať talianske, arabské a africké kultúry. Moja hudobná kultúra sa rozšírila a deti ma naučili tancovať.

 

Najväčšou výzvou, ktorej som tu čelil, bola jazyková bariéra. Hovoril som po anglicky, ale deti vedeli len po taliansky.
Na vyriešenie tohto problému som použil prekladač Google a naučil som sa trochu taliančiny. S deťmi sme sa navzájom učili aj nejaké slová z našich rodných jazykov.

Medzitým som mal možnosť precestovať ostrov Sicília a spoznať jeho históriu. Bol som veľmi prekvapený, keď som počul, že moslimovia a kresťania žili spolu v histórii ostrova a že Arabi tam vládli dlho. Sprievodca mi povedal, že v Palerme sú kostoly postavené arabskými architektmi a že niektoré kostoly majú verše z Koránu. Dokonca aj názvy niektorých miest pochádzajú z arabčiny.
Ostrov má multikultúrnu a hlboko zakorenenú históriu a to na mňa veľmi zapôsobilo.

   

 

Môžem povedať, že som sa tu v mnohom zlepšil. V prvom rade som mal možnosť zblízka preskúmať život žiadateľov o azyl. Žil som s nimi. Počúval som ich životné príbehy. Boli medzi nimi aj tí, ktorí prešli veľmi ťažkými procesmi. Boli takí, ktorí vo svojom živote priniesli veľa obetí. Mal som to potešenie byť v ich blízkosti a mohol som im pomôcť. Napriek všetkým ťažkostiam som videl, aké silné dokážu byť ľudské bytosti a ich túžbu udržať si život.

Po druhé, pozorne som sledoval činnosť združenia. Dozvedel som sa o právnych procesoch a fungovaní združenia. Tieto sedenia som pozoroval tak, že som sa zúčastňoval sedení, ktoré organizovali psychológovia a sociálni pracovníci.

Videl som utečenecké tábory a väznice. Mal som možnosť byť pri tom s operátormi.
Získal som pracovné skúsenosti.

Po skúsenostiach tu cítim väčšiu odvahu ísť do zahraničia. Tie 3 mesiace, čo som tu zostal, mi ubehli veľmi rýchlo. Verím, že je to veľmi dobrá skúsenosť v živote a cítim sa veľmi šťastný, že som mal túto príležitosť.

Odporúčam každému, kto sa zaujíma o rôzne kultúry, rád robí dobro pre ľudstvo a komunitu, rád spoznáva nových ľudí a má rád nové dobrodružstvá, aby sa zapojil do tohto projektu. Stačí trocha odvahy a motivácie.
Esra, Turecko